adrianharaszti

Mal som síce iba 12 rokov, ale som pociťoval vôňu slobody. Rok 1989 vo mne vzbudzoval nádej a radosť. Môj otec bol tvrdý antikomunista a od detstva som počúval negatíva na systém, ktorý vládol. Možno preto som chápal zmenu ako niečo úžasné, niečo čo mi dalo silu a chuť do života. A dnes po 28 rokoch ….????. Bože, keby sme to vedeli o čo tu vlastne išlo vtedy. Predať moc komunistov tým istým komunistom, ktorí dodnes riadia štát a zapríčinili dehonestujúci morálny úpadok celej spoločnosti. Bolo to celé organizované a riadené tými, ktorí vládli aby po prevrate mohli bezbreho a bez potreby skrývania svojho majetku užívať si všetko po čom túžia, ale socialistický systém im to nedovolil. Pekne sme to dopadli….. Neplačem za socializmom, to nie. Bolo veľa vecí, ktoré ani v socializme neboli v poriadku, ba boli proti občanom. Neboli sme slobodní….a teraz sme? Pamätám sa ešte na časy, keď pred bytovkou sedávali na lavičkách naši susedia po práci a zhovárali sa o bežných veciach. Vtedy ešte medziľudské vzťahy fungovali, ešte sme sa zaujímali o problémoch komunity. Dnes už ani lavičky nemáme….každý je obrátený do seba, má svoje problémy, ktoré ale už nerieši spoločne ba ani sám….proste sa teší že prežil, že má akú takú prácu aj keď ohodnotená nie je vonkoncom, teší sa že môže zatvoriť po sebe dvere a nestarať sa o problémy sveta…. zlyhali sme na plnej čiare- morálne, ľudsky a aj spoločensky. Tento stav som nečakal a nečakali to ani bežní ľudia….ale tento stav je realita, ktorá si vyžaduje zmenu. Zmeňme to my všetci, spravme nový prevrat, zoberme konečne náš osud do ruky a voľby nech nie sú pre nás iba možnosťou ale potrebou, ktorá zaručí nám návrat k morálnym a ľudským hodnotám.